Sociálne služby budú fungovať po novom

 Národná rada schválila tzv. „malú novelu“ Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. „Zákon je reakciou na krízový stav vo financovaní sociálnych služieb, cieľom je zlepšiť ich kritickú situáciu", zdôraznil minister práce Jozef Mihál. V novele však poslanci rešpektovali zásadnú pripomienku proti retroaktívnosti.

Na Slovensku je 318 zariadení sociálnych služieb (vrátane útulkov, nocľahární, rehabilitačných stredísk a pod.). Predpokladané výdavky na tieto zariadenia zo štátneho rozpočtu v roku 2012 by mali predstavovať sumu 42 mil. €. Podľa dostupných štatistických údajov to bolo v roku 2010 (výdavky všetkých zariadení sociálnych služieb - verejných aj neverejných) vo výške 210 180 737 €. Výdavky obcí na opatrovateľskú službu (údaje o výdavkoch neverejných poskytovateľov nie sú dostupné) predstavovali sumu 26 288 703 €.

Čo prináša novela?
Obecné zariadenia sociálnych služieb a neverejní poskytovatelia (zariadenia pre seniorov, opatrovateľskej služby, denné stacionáre a nocľahárne) budú financované aj zo štátneho rozpočtu tak, že sa zákonom ustanoví výška príspevku podľa druhu sociálnej služby a počtu prijímateľov.

ÚHRADA ZA SLUŽBY
Najdiskutovanejšou časťou je stanovenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti zo strany klienta vo výške minimálne 50% ekonomicky oprávnených nákladov (ekonomicky oprávnené náklady nie sú jednotné na celom Slovensku – výpočet presne definuje zákon, závisí od druhu zariadenia, regiónu, výšky miezd v regióne a pod.). Obce a vyššie územné celky budú povinné určiť úhradu vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov v lehote do 30.6.2012 a to aj tým klientom, ktorým sa sociálna služba poskytuje už v súčasnosti. Klientov, ktorí majú nízky príjem, sa ani určenie úhrady vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov verejných poskytovateľov nebude týkať. Bude sa na nich naďalej vzťahovať ochrana príjmu, a tak budú platiť iba čiastočnú alebo žiadnu úhradu. V praxi to bude znamenať, že klientom v celoročnom pobytovom zariadení musí naďalej zostať minimálne 20 % sumy životného minima, čo je približne 38 €. Prezident Ivan Gašparovič pripomína: „Uvedomujem si tiež, že viaceré obce, najmä obce s nižším počtom obyvateľov nebudú môcť zo svojich rozpočtov uhrádzať zvýšené náklady na prevádzku svojich zariadení sociálnych služieb, čo môže viesť u sociálne najslabších skupín obyvateľov k nedostupnosti sociálnych služieb“. Minister Mihál takýto stav nepripúšťa so slovami „nedostupnosť by bola protiústavná“.
Na úhrade nákladov na sociálnu službu sa bude, už v zmysle, zákona spolupodielať aj rodina klienta - zohľadňovať sa bude nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať sa bude aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch. Podľa ministerstva by sa tak malo znížiť riziko špekulácií. Prezident Gašparovič s týmto návrhom nesúhlasí, pretože: „právny predpis, resp. jeho ustanovenia môžu pôsobiť iba do budúcnosti, a nie minulosti. Posudzovaním majetku 5 rokov dozadu by porušilo zákaz a bol by v rozpore s Ústavou. Príjem a majetok seniora, žiadajúceho o poskytnutie služby k termínu pred nástupom do zariadenia a neskôr by sa mal zohľadniť iba v prípade, že sa majetkové pomery seniora a jeho rodiny zmenia až počas poskytovania sociálnej služby“.
Novelou sa tiež ruší ochrana príjmu u klientov, ktorí majú majetok, vrátane úspor, presahujúci hodnotu vo výške 10 000 €. Klientom, ktorým sa poskytuje sociálna služba už v súčasnosti sa nebude prihliadať na ich predaný majetok v posledných 5 rokoch. Na účely úhrady sa neprihliada na darovaný majetok, a to bez ohľadu na to, či ide o tzv. "starých" alebo „nových" klientov.

STUPEŇ ODKÁZANOSTI
S cieľom podporiť zotrvanie klienta v prirodzenom domácom prostredí a znížiť tlak na kapacity zariadení pre seniorov sa sprísnia podmienky pre prijatie do zariadenia pre seniorov zvýšením stupňa odkázanosti z II. na IV. stupeň. Klientom s nižším stupňom odkázanosti sa neodoberá právo na sociálnu službu hradenú z verejných zdrojov. Naďalej sa im budú poskytovať sociálne služby v teréne alebo v inom type zariadenia (napr. v dennom stacionári, zariadenie opatrovateľskej služby). Klientov, ktorí už v domove dôchodcov sú, alebo tam nastúpia do 29. februára 2012 a majú nižší stupeň odkázanosti ako IV sa táto podmienka nebude brať do úvahy.
Ministerstvo práce v zákone tiež upravilo možnosť poskytovania sociálnej služby aj bez posúdenia odkázanosti na sociálnu službu v tých prípadoch, ak klient alebo jeho rodina je ochotná platiť plnú výšku nákladov poskytovanej služby, za predpokladu, že sa mu bude poskytovať pomoc pri sebaobsluhe, čím sa zabráni tomu, aby boli do zariadení prijímaní klienti, ktorí vôbec sociálnu službu nepotrebujú.

Prezident Ivan Gašparovič vyslovil v súvislosti s novelou zákona aj ďalšie obavy: Podľa prezidenta v čase, keď „stúpajú ceny tovarov a služieb vrátane ceny liekov, bude mať novela negatívny dopad na prijímateľov sociálnej služby, prípadne na ich rodičov a deti, najmä s nízkymi dôchodkami a inými nízkymi príjmami. Dlhodobé zotrvávanie ich príjmu, po zaplatení úhrady za sociálnu službu, na úrovni blízkej sume životného minima, dokonca hlboko pod touto sumou, môže mať priamy dosah na ďalšie podstatné znižovanie životnej úrovne týchto osôb“. Bývalá ministerka práce Viera Tomanová považuje sumu nescelých 38 Eur, ktorá je minimom, čo má zostať seniorovi na lieky a ostatné jeho potreby, za "poškodzovanie tých najslabších".

ĎALŠIE ZMENY
- Opatrovateľa/ku bude môcť vykonávať aj sanitár/ka alebo osoba staršia ako 55 rokov s 3-ročnou praxou.

- Novela posúva termín pre splnenie podmienok debarierizácie zariadení do 31. decembra 2015. Keby sa termín neposunul, VÚC by na debarierizáciu museli do konca roka 2013 vynaložiť 28,6 milióna eur, čo by im spôsobilo veľký problém.
 

PARTNERI
  • Počet zobrazení: 519,269