Ako doma s Alzheimerom

Slovenská Alzheimerova spoločnosť za podpory Nadácie Memory a Rady slovenských vedeckých spoločností SAV zorganizovala stretnutie pre príbuzných a rodinných opatrovateľov pacientov s Alzheimerovou chorobou. S liečebnou pedagogičkou PaedDr. Máriou Čunderlíkovou, odbornou riaditeľkou Centra Memory hovorili o tom, čo sa deje v ľudskom mozgu, o prvých prejavoch a formách diagnostiky Alzheimerovej choroby, o chorobách, ktoré sa môžu prejavovať podobne, o prístupe k človeku s Alzheimerovou chorobou. Účastníci sa tiež dozvedeli o nevyhnutnosti včasnej diagnostiky ochorenia, čo prispieva k dlhšej samoobslužnosti pacienta a rôzne prístupy jeho zvládnutia v domácom prostredí.

Čo sa deje v ľudskom mozgu

Akákoľvek činnosť človeka počas jeho života vytvára v mozgu nové spojenia (i keď počet buniek v mozgu zostáva po celý život rovnaký). Každý vnem prinesie nové spojenie, kadiaľ prechádzajú informácie. Čím viac podnetov počas života dostaneme, tým viac spojení sa nám v mozgu vytvorí a my vieme potom reagovať na situácie, ktoré nastávajú (cez spojenia sa aktivizujú informácie, ktoré máme v mozgu uložené). Pri Alzheimerovej chorobe sa tieto spojenia začnú trhať a tým začne chorý človek zabúdať.

Správanie sa paciena s Alzheimerom

Chorý býva apatický, bez motivácie, stráca schopnosť začať dajakú činnosť. Na druhej strane máva rôzne halucinácie a bludy (vyvolávajú v ňom strach z okolia), býva podráždený, emocionálne labilný, citlivo reaguje na výčitky (nechápe ich, prípadne nevie, ako by mal reagovať a to ho privádza do ešte väčších rozpakov).

Ako reagovať na správanie sa chorého

Chorému človeku musíme pomôcť, ale mimoriadne citlivo!!!

- Pripomenúť mu to, na čo si nevie spomenúť (že má zapáliť svetlo alebo zhasnúť, si má dať napríklad topánku na nohu, aby si lyžicou nabral jedlo a pod.)

- Čo sa dá, označiť (dvere účelom miestnosi – kuchyňa, kúpeľňa, WC, špajza a pod.; k vypínačom – zhasnúť svetlo; k vodovodnej batérii – vypnúť vodu; na WC – spráchnuť; nad sporák – vypnúť a pod.)

Diagnostika ochorenia

Ak máme pocit, že sa s pacientom niečo deje (príznaky viď vyššie), navštívime s ním najskôr všeobecného lekára. Ten by mal pacienta poslať na kontrolné vyšetrenia (biochémia, CT mozgu, vyšetrenie štítnej žľazy...), pretože rovnaké príznaky môžu upozorniť aj na iné ochorenia (okologické, cukrovku, ...). Priamo môžete zájsť aj za psychiatrom (nie je potrebný výmenný lístok). Podobné príznaky môže mať aj depresia, ktorá je vyliečiteľná (Alzheimer je liečiteľný, nie vyliečiteľný).

Liečenie

Slovenskí pacienti sú liečení rovnakou metódou a liekmi, ako v iných vyspelých krajinách. Je to liečba finančne mimoriadne náročná, ale vyžaduje si aj veľkú spoluprácu okolia, inak je neúčinná. Po diagnostikovaní choroby robí pacient u psychiatra každé tri mesiace kontrolné testy, ktoré diagnostikujú stupeň ochorenia. Sú tam príklady na počítanie, predstavivosť, orientáciu v čase a priestore. Pri nich pacient získava body. Maximálny počet bodov je 30.

Pri zisku 30 > 25 bodov ide o normálny stav a ochorenie (napriek subjektívnym pocitom) nemusí byť Alzheimer (preto sú potrebné vyšetrenia na iné možné ochorenia).

Pri zisku 24 > 20 bodov ide o ľahkú demeciu - pacient dostane lieky na udržiavanie pamäte a na zlepšenie pozornosti.

Pri zisku 19 >10 bodov ide o stredne ťažkú demenciu. Tu už je nasadený liek na udržanie sebaobslužných činností.

Pri zisku 9 bodov a menej ide o ťažkú demenciu, kde už lieky prestávajú účinkovať aj pri maximálnej snahe o aktivizáciu pacienta (lieky na zmierňovanie prejavov Alzheimerovej choroby sa zvyčajne vysadia, aby zbytočne nezaťažovali organizmus pacienta, ale nemožno vysadiť aktivizáciu pacienta, aj keď je to veľmi náročné).

Pri všetkých stupňoch je nevyhnutné aktivizovať pacienta. Nedovoliť mu len tak sedieť bez podnetov alebo pri televízore – ak, tak maximálne 20 minút denne. Inak sa jeho stav bude rapídne zhoršovať, čo bude náročnejšie aj pre jeho okolie.

Aktivizácia v strednom štádiu ochorenia

Vytvárať mu podnety primerane k jeho zdravotnému stavu a hlavne motorike (rozprávať sa s ním, chodiť s ním medzi ľudí, navádzať ho na rozprávanie, popisovanie toho, čo vidí, čo sa k udalosti viaže a pod.).
I keď s problémami, je potrebné ho nechať robiť čo najviac činností a povzbudzovať ho v nich (napr. ak už nedokáže jesť príborom a chytí jedlo rukou, je to lepšie ako kŕmiť ho).
Je potrebné udržiavať optimistickú atmosféru a vodiť ho von za slnečného počasia (oboje zabraňujú vznikom depresií, prípadne ju zmierňujú)

Navádzať ho na pohybové aktivity – pravidelné prechádzky, chodenie, práca v záhradke a v domácnosti (ľahšie činnosti, požiadať ho o pomoc – podobne, ako s deťmi – očistiť zeleninu, pomiešať a pod.)

Spomínať s ním na udalosti a ľudí podľa fotografií, článkov, kníh a pod. Jeho spomienky nemusia byť pravdivé, to nie je podstatné, ale upriamiť jeho pozornosť na tie príjemné. Ak začne spomínať depresíve zážitky, odviesť jeho pozornosť inam.

Počúvať obľúbenú hudbu, spievať známe piesne, tancovať.

Používať farebne rozlíšené veci (taniere, poháre, uteráky ...) a nabádať ho, aby si zapamätal „tú svoju“ farbu, obrázok a pod. (podobne, ako deti v škôlke).

Zľahka mu masírovať ruky, hladkať ho, čím vyvolávate príjemné pocity a aktivizujete ho.

Počítať, vymenovávať farby, zvieratá, veci a nabádať ho, aby sa ich snažil rozpoznať.

Pomoc pacientovi

Upraviť výber oblečenia – aby sa čo najdlhšie dokázal obliecť a vyzliecť bez pomoci, prípadne s menšou pomocou inej osoby, mal by nosiť nekomplikované oblečenie – napríklad pulóvre a tričká bez zapínania, nohavice a sukne a gumu, namiesto gombíkov suchý zips a pod.

Predchádzať úniku moču a stolice – každé dve hodiny ho pobádať ísť na toaletu (a to aj v prípade, že už nosí inkontinenčné nohavičky) – udržiava to jeho sebaúctu.

Stravovanie – demencia je energeticky veľmi náročné ochorenie, ktoré ide do extrémov - chudosti alebo obezite (zabúdajú jesť, alebo zabudnú, že jedli). Je potrebné dohliadnuť, aby jedli primerane a ľahko stráviteľnú pestrú stravu.

Strach z okolia – pacient vníma bludy, ktoré považuje za realitu, bojí sa okradnutia, napadnutia a pod., je apatický, podráždený alebo môže byť aj agresívny. Tento stav zhoršuje nevšímavosť okolia, prípadne nechápavý prístup okolia. Je proto potrebné upokojiť ho príjemným hlasom, ubezpečiť ho, že mu nič nehrozí.

Nezabudnite - Čím vyššie je štádium pacientovho ochorenia, tým viac potrebuje lásky!!! Núti nás ku kreativite a k premýšľaniu o tom, čo bolo. Čiže nielen my obohacujeme jeho, ale aj on nás.

Pokiaľ je pacient odkázaný na pomoc iného viac ako 12 hodín denne, je lepšie ho zveriť do starostlivosti špecializovaného zariadenia. Máloktorá rodina sa dokáže postarať o pacienta s Alzheimerovou chobou až do konca. Je to pre ňu nielen fyzicky, ale predovšetkým psychicky mimoriadne vyčerpávajúce.

Materiál spracovaný z prednášky PaedDr. Márie Čunderlíkovej, odbornej riaditeľky Centra Memory a následnej diskusie na stretnutí s rodinami pacientov 19. 10. 2013.

Centrum Memory ponúka bezplatné vyšetrenie pamäti vo svojich priestoroch na Mlynarovičovej 21 v Bratislave. Je potrebné sa vopred telefonicky objednať na tel. čísle 02/ 6241 4143.
Viac informácií nájdete na stránke www.alzheimer.sk

 

Späť na aktuality Zobraziť staršie články
PARTNERI
  • Počet zobrazení: 1,499,205