Ide o formu demencie, ochorenie, ktoré spôsobuje zmeny v mozgu: ovplyvňuje pamäť človeka, jeho náladu a správanie. Osoba s týmto ochorením má problémy so zapamätaním, rozprávaním, učením, rozhodovaním sa a plánovaním. Niektorí pacienti sú nepokojní a náladoví. Môže trvať aj mnoho rokov, kým sa ochorenie zhorší.

Má pacient práve túto diagnózu?
Aby bolo možné diagnostikovať Alzheimerovu chorobu, lekár musí komplexne preskúmať ďalšie možné príčiny symptómov. Neexistuje jednotný test na diagnostikovanie tohto ochorenia. Lekár preskúma lekársku históriu (informácie o pravidelne užívaných liekoch, minulé alebo súčasné ochorenia, chirurgické zákroky, problémy s mentálnym zdravím pacienta a jeho blízkych príbuzných, užívanie alkoholu) a urobí kompletnú prehliadku. Lekár môže taktiež odobrať vzorky krvi a moču, vyžiadať si pamäťové a psychologické testy a požiadať o snímok mozgu.

Príznaky
Ľudia s Alzheimerovou chorobou strácajú ako prvú krátkodobú pamäť. Môžu si pamätať zážitky zo školy, ale môžu zabudnúť, čo jedli na raňajky.

Ďalšie prejavy ochorenia:
• zabúdanie jednoduchých vecí (mená členov rodiny, bežne používané telefónne čísla a pod.);
• zabúdanie ako sa dostanú na známe miesta;
• častejšie chybné ukladanie vecí;
• strata sledu myšlienok pri hovorení;
• časté opakovanie vecí;
• pocity podozrievavosti, obozretnosti alebo úzkosti;
• strata záujmu o veci a ľudí, z ktorých sa predtým tešili;
• pocity stresu pri rozhodovaní sa.

Štádiá Alzheimerovej choroby
Alzheimerova choroba sa vyvíja u každého človek inak. Nie každý má všetky symptómy. Symptómy sa môžu vyskytnúť v rozličnom čase u rozličných ľudí. Keďže Alzheimerova choroba môže trvať aj 20 rokov, je užitočné poznať jej jednotlivé štádiá.

Existujú 3 základné štádiá Alzheimerovej choroby:

1. Mierne, alebo ranné štádium – trvá od 2 do 4 rokov. Väčšina ľudí v tomto štádiu môže stále vykonávať množstvo denných aktivít, ale občas potrebuje pomoc pri ich organizácii. Objavujú sa problémy so splnením určitých úloh, ktoré vyžadujú mnohonásobné kroky (postup podľa receptu); stratenie sa dokonca aj v známom prostredí; zriedkavejšie a kratšie vykonávanie obľúbených činností; pocity smútku, depresie či úzkosti; vyhýbanie sa spoločenským situáciám; problémy so zapamätaním si stretnutí, mien, ľudí alebo udalostí, ktoré sa stali nedávno; strata alebo zakladanie vecí; problémy s nachádzaním slov pri komunikácii.

2. Stredné štádium – trvá od 2 do 10 rokov. Pacienti majú v tomto štádiu viac problémov postarať sa o seba, ale ešte stále môžu vykonávať denné aktivity a viesť pohodlný život. Objavuje sa potreba pomoci s kúpaním, s výberom oblečenia a obliekaním; potreba pripomínania času na jedlo; zmena spacích návykov (napríklad ponocovanie a spánok počas dňa); pocit nepokoja alebo zmätenosti (najmä neskoro popoludní a večer); podozrievavosť, hnev alebo rozrušenie; problémy s rozpoznávaním členov rodiny; ťažkosti s vyjadrovaním sa a pochopením druhých.

3. Silné, alebo neskoré štádium – trvá od 1 do 3 rokov. V tomto štádiu pacienti často potrebujú kompletnú pomoc aj pri každodennej starostlivosti (pomoc pri jedení; vstávaní a chôdzi; pri použití toalety a kúpeľne); chytajú či hladkajú veci znova a znova; častejšie spia; sú menej zhovorčiví; nereagujú na osobu, ktorá sa o pacienta stará.

Liečba Alzheimerovej choroby
Pre Alzheimerovu chorobu je typické zníženie množstva neurónov a synapsov v mozgovej kôre a centrálnej subkortikálnej oblasti. Inak povedané - možno pozorovať grandióznu atrofiu zóny vnímania informácie, ktorá zasahuje dôležité oblasti mozgu. V súčasnosti neexistuje účinný liek na Alzheimerovu chorobu, hoci niektoré sú v štádiu klinických skúšok. Ale pri zachytení príznakov v počiatočnom štádiu ochorenia je možné, pomocou v súčasnosti dostupných liekov a aktivizačných cvičení, vývoj ochorenia výrazne spomaliť. Čím skôr sa liečba začne, tým väčší efekt možno očakávať. Jestvuje však experimentálna liečba transplantáciou buniek.

Starostlivosť o chorého s Alzheimerovou chorobou
Chorý s Alzheimerovou chorobou potrebuje najmä v neskorších štádiách celodenný dohľad, poskytovanie pomoci pri základných životných úkonoch, kvalitnú bielkovinovú stravu, lekársky dohľad, sprevádzanie na lekárske vyšetrenia a zabezpečovanie liekov. Dôležitá je aj fyzická, kultúrna a duševná aktivita na takom stupni, aký zvládne.

Vhodné aktivity

Tipy, ako sa môže pacient s Alzheimerovou chorobou vysporiadať so stratou krátkodobej pamäte:

• Mať okolo seba známe predmety.
• Značiť si dni v kalendári.
• Urobiť si harmonogram denných aktivít a vyvesiť si ho na viditeľné miesto (vrátane času na jedlo, času užitia liekov, cvičenia, spánku).
• Mať pripomienkovač (na mobile, v počítači, alebo ochotného človeka), ktorý by pripomínal čas na jedlo, lieky či stretnutia.
• Označiť a uskladniť lieky v organizéri na lieky.
• Vyvesiť si pripomienky, že je potrebné vypnúť spotrebiče a zamykať dvere.
• Používať notes na zaznamenávanie adries a telefónnych čísiel. Taktiež si zaznačiť cestu domov a ďalšie dôležité informácie.
• Vyvesiť si dôležité telefónne čísla na miesto, odkiaľ je ich ľahko vidieť.
• Označiť si fotografie s menami ľudí, ktorých stretávate pravidelne.
• Nalepiť si na skrine a zásuvky lístky s obsahom, čo v nich je.
• Reorganizovať svoj šatník tak, aby bolo možné ľahko nájsť všetky veci.

Ako pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou zostať čo najdlhšie vo fyzickom zdraví

Zabezpečiť, že pacient bude:
• užívať všetky lieky podľa predpisu (aj tie, ktoré nie sú na Alzheimerovu chorobu);
• pravidelne absolvovať zdravotné prehliadky;
• jesť vyváženú stravu;
• každý deň cvičiť;
• odpočívať, ak je unavený;
• piť málo alkoholu, najlepšie žiadny.

Nová nádej pre pacientov, trpiacich Alzheimerovou chorobou
Je ňou liek s účinnou látkou metyltioninium chlorid, ktorý sa stále testuje a k pacientom by sa mohol dostať o štyri roky. Informoval o tom jeden z najvýznamnejších odborníkov na Alzheimerovu chorobu na svete Michal Novák, ktorý ešte v roku 1993 ako vedúci tímu v Cambridge objavil molekulovú podstatu zlyhania tau proteínu pri tejto diagnóze. Pri Alzheimerovej chorobe zmení svoju štruktúru a tým aj funkciu a začne komunikovať s celým radom nesprávnych bielkovín. Vedci už vyvinuli liek, ktorý mu v tom zabraňuje. V súčasnosti prešiel prvou a druhou fázou klinických skúšok, čaká ho tretia, podľa odborníkov náročná fáza. Na testoch lieku sa zúčastnilo 321 pacientov s týmto ochorením v ľahkom a strednom štádiu, ktorí užívali rôzne dávky. Ani po 19 mesiacoch užívania lieku sa mentálne pochody u nich nijako výrazne nezhoršili. Podľa slovenského vedca M. Nováka je to dosť dlhý čas na to, aby postupujúca choroba viditeľne zhoršila stav pacienta, ak by sa neliečil. Alzheimerova choroba, nazývaná aj tichá epidémia ľudstva, sa začína vo veľmi skorom období, niekoľko desaťročí je ticho, klinicky sa prejaví až neskôr.