V zariadení Seniorville Jablonové žije pani Barbora Gíretová, pripútaná na vozík. Jej vernou spoločníčkou pred odchodom do zariadenia pre seniorov bola pudlíčka My Lady. Pri prechode do Jablonového ju s ťažkým srdcom darovala priateľke. Avšak My Lady aj pani Barbora niesli odlúčenie veľmi ťažko. Pani Barbora hľadala možnosti umiestniť My Lady niekde bližšie, v rodine, bývajúcej nedaleko zariadenia. Vedenie Seniorvillu sa o jej snahe dozvedelo a napokon rozhodlo - skúsia to s My Lady priamo v zariadení. Najprv na skúšku. Poslúcha, neobťažuje ostatných, dokonca sa spriatelila s ostatnými obyvateľmi, a tak zostala a dnes je už súčasťou veľkej rodiny. Pani Barbora je opäť šťastná. My Lady jej dodáva silu a veľa veľa optimizmu. 

Mgr. Henriety Valkovej, ktorá bola v čase prijímania zvieratka do zariadenia riaditeľkou Seniorville Jablonové, sme sa opýtali - Akú zvolila filozofiu prístupu ku klientom a k ich miláčikom? Kde čerpala istotu, že to bude fungovať?
Mgr. Henrieta Valková: Domov seniorov žije svojím vlastným životom, vlastnými pravidlami. Je však dôležité spájať svet v domove seniorov so svetom mimo neho. A aby to spojenie cítili aj naši klienti, aby sa cítili byť súčasťou nás všetkých. Pri rozhodovaní o tom, či povoliť zvieratko alebo nie, som čerpala z vlastnej skúsenosti s mojimi svokrovcami, presnejšie so svokrom - onkologickým pacientom, ktorému sa stav skomplikoval aj porážkou. Na narodeniny od nás vtedy dostal vtáčika. Mal sa zrazu o koho starať, vedel, že vtáčik ho potrebuje, cítil voči nemu úžasnú zodpovednosť. Vedel, že sa musí zmobilizovať, aby mu mohol poskytnúť potrebnú opateru. Je to prirodzené. Každý z nás v sebe nesie úžasný cit lásky, ktorý občas cez chorobu nie a nie preniknúť. Preto si myslím, že pokiaľ existuje čo i len minimálna možnosť, nechať klientom zariadení priestor pre blízku dušu, ktorej môžu kedykoľvek povedať, čo ich trápi, treba ju využiť. Bohužiaľ, každý z nás má množstvo svojich problémov a ani pri najlepšej vôli nemáme taký časový priestor byť seniorovi nablízku a stále ho počúvať. Ale zvieratko je na to pripravené vždy. Odmenou za starostlivosť je radostné vrtenie chvostíkom u psa, pritúlenie sa mačičky, či pekný spev vtáčika. To je odmena, ktorá je nemerateľná. Na druhej strane však treba veľmi zvažovať, koľko a akých zvieratiek do zariadenia vpustíte, do akej miery sú seniori schopní sa o ne postarať, či to nie je zvieratko, ktoré by mohlo svojím správaním obťažovať ostatných klientov. Myslím si, že veľmi vhodným do takéhoto zariadenia by bolo krásne veľké akvárium s rybičkami. Lenže jeho zaobstaranie je nákladné a potrebuje stálu odbornú opateru.

Barbora Gíretová a My Lady